Takže baby...
Úterý v 19:17 | Werwolfin
Už nikdy v živote nebudem nič sľubovať. Zatiaľ to vyzerá tak, že do Brna sa v piatok nedostanem... čiže ktovie, či sa tam vlastne niekedy dostanem. Práce je nad hlavu a ja zatiaľ nemám čas sa túlať.
Pravda je aj taká, že chceme ísť niekam pozrieť so sestrou (napr. do zoo alebo tak), ale určite z vás nechcem ťahať prachy, aby ste išli s nami... však je to len hlúposť.
A preto sa vám chcem hlboko ospravedlniť, ak sa nedostanem ten sľúbený piatok do Brna... zatiaľ sa to bude musieť zrušiť, keby sa niečo zmenilo - ozvem sa!
P.S.: Na FB radšej nejdem, strýko by ma zožral =D, lebo že to ťahá veľa vírusov do PC
P.S.2: Už nikdy nebudem sľubovať, že niekam prídem, nechcem potom, aby si o mne ľudia mysleli, že som hlúpa slubotechna =/
P.S.3: Článok som si po sebe nečítala, takže prípadné chyby mám u riti.
Pokus v plameňoch
10. května 2012 v 16:41 | Werwolfin
|
Skladám slová dokopy (Poviedky)
Pôvodne poviedka do súťaže. Témou bolo čosi sci-fi. Ja a sci-fi? Merlin, také veci nepíšem... ale pokúsila som sa a celkom som s týmto výtvorom spokojná. Porota to samozrejme neohodnotila nijak, podľa nich je to zaiste brak. Dúfam, že sa tam zas dostali kraviny o lesknúcich sa upíroch. Netrápi ma to.
Mimochodom... ten názov si nevšímajte, za ten svet som nevedela prísť na niečo lepšie... Už si nepamätám, ako som pôvodne dielo nazvala. Na kľúči to mám proste len ako "scifina". Poviedka je na 4 strany vo worde, takže náhodného čitateľa by mohla odradiť hlavne dĺžka.
Je to vaša vec =)
________________________________________________________________________________________
Martin bol tmavovlasý, nie veľmi vysoký, chalan. Pokožku mal popolavú, náhodný okoloidúci by si pomyslel, že je chorý. V tvári mu svietili veľké modré oči, ktoré mu dodávali tajomný vzhľad vampíra. Jeho charizma a nápadné čierne oblečenie sa nedalo v dave prehliadnuť. Vyžarovala z neho akási podivná energia. Keď išiel po ulici, sledovali ho desiatky očí.
Bolo v ňom čosi...
Čosi...
Magické.
S bytosťami okolo seba si vôbec nerozumel. Nechápal, na čom sa smejú alebo prečo plačú. Nezaujímali ho ich problémy a starosti, nebavilo ho chodiť do putík a v dobrej náladičke sa biť. Nevedel, prečo idú doľava a prečo si myslia to či tamto...
Jeho najlepšími priateľmi boli zápalky.
Odmalička sa s nimi hrával. Rodičia to najprv nevedeli. Potom ho začali hrešiť. No keď zistili, že nič nepomáha, vzdali sa. Miliónkrát sa popálil, miliónkrát len mávol rukou.
Martin rešpektoval oheň a postupne naučil oheň, aby rešpektoval svojho pána.
Chcela som...
8. května 2012 v 11:02 | Werwolfin
|
Pomätené myšlienky hlavy plyšovej
Venované DeadAngel. (*červená sa*)
Chcela som ti predvčerom poslať poštou ružu, ktorá by hovorila. Denne by ti rozprávala o tom, aká si skvelá a ako moc mi na tebe záleží... No asi som napísala zlú adresu.
Chcela som ti odtrhnúť lúč slnka, ktorý by ťa denno-denne zohrieval. Vložila by som ho do tvojej ruky a on by sa rozžiaril ešte viac... Ale ty si práve vtedy zatiahla žalúzie.
Tak som si povedala, že ti odrežem z dúhy. Z tej prekrásnej farebnej dúhy, ktorá prichádza po daždi, aby si vedela, že keď ťa vidím, tak sa cítim rovnako ako ona - dúha. Mením farby ako chameleón. Od šťastia a ostychu tiež... No keď som ju išla chytiť, práve vtedy zmizla.
Rozhodla som sa, že ti darujem teleportačný kameň, ktorý by ťa v zlomku sekundy preniesol rovno ku mne, aby sme mohli byť spolu... Ale ty si mi prezradila, že runovú mágiu neovládaš.
Zašla som teda do laboratória a chcela som naklonovať svoje oči, nech ich nosíš neustále pri sebe. Aby som sa mohla na teba dívať, nie špehovať ťa, ale s úsmevom na tvári pozorovať.... Ty si sa bránila, že je to obmedzovanie.
Chcela som ti poslať pusu e-mailom. Takú, ktorá by vyskočila na teba z monitora a jemne ťa pobozkala na pery... No prišiel mi spätný mail, že zadaná adresa neexistuje.
Tak ti dám kus môjho srdca! Vyrežem ho veľkým nožom s najostrejšou čepeľou!
Chytíš mi ruku, v ktorej nôž držím: "Ivi, neblázni."
"Máš pravdu," hovorím, "ja už som ti ho predsa darovala celé..."
Pucaaaaaaaaaaaaaaa! Stiahnutá odtiaľto... zlaté =D
Luna
6. května 2012 v 16:50 | Werwolfin
|
Očkom cez objektív (Photos)
Konečne sa mi podarilo odfotiť mesiac! A to nemusím mať naň ani len tú hlúpu zrkadlovku.... aj keď to nie je v bohvieakej kvalite, stále som na seba hrdá! (A mám ten mesiac ako tapetu plochy, haha).
Jedna fotka je čiernobiela, druhá je farebná.
Rozhovor od Kirmy-Lee
3. května 2012 v 10:17 | Werwolfin
|
Q ako Plyšový Plyšáčik z Plyšu
A tak mi jedného dňa oznámila blogerka Kirma-Lee, že so mnou spraví rozhovor. Je tam dvanásť otázok - čiže dvanásť odpovedí. Celkom som sa potešila, lebo ja rada odpovedám na otázky. Baví ma to. Rozhovor si môžte pozrieť po stlačení "Celý článek". Huh.
Zrkadlové dni
30. dubna 2012 v 9:31 | Werwolfin
|
Tak, ako tak...len tak-tak.
No tak to je megakrieg! Pred dvomi dňami bola moja návštevnosť megavysoká (t.j. 114 ľudí za deň!!!) a dneská je to meganízke (44 ľudí).. teda za včrajšok no. Budme presný. Je to na smiech.
Ale toto som chcela...
Kto zas vymýšľal tému týždňa =/
Že NOD32 je dobrý antivírus? Ale prosím vás....
Jeden deň si hore, druhý si zas dole. Ono to tak bežne býva. U mňa je to ale znásobené x100. Jeden deň lietam, smejem sa kecám viac, než za celý život, na druhý deň ráno nevládzem vstať z postele, nechcem nikoho ani vidieť, nie to ešte, keď sa snaží na mňa ktosi hovoriť. Vtedy mám chuť sa podrezať. Huh. Každý je iný. Niekto dramatizuje, niekto už inscenuje. Literatúra v každodennom živote.
A paranoja na večer.
Kocúrkovo
28. dubna 2012 v 11:20 | Werwolfin
|
Očkom cez objektív (Photos)
Náš kocúr ma požiadal o profilovku. Zakladá si totiž profil na Fejsbúku. Povedala som mu, že sociálne siete nie sú moc dobré, pokiaľ nimi nekomunikuje s kamarátmi, s ktorými by ináč nemohol byť v kontakte.
Tak sme sa teda dohodli, že táto fotka ostane aspoň na občiansky preukaz a pas.
Obrazy minulosti
24. dubna 2012 v 19:13 | Werwolfin
|
Témy týždňa
Dusí ma!
A ležiac na mojej hrudi
Pľuje mi do tváre jedovaté slová
Výsmech a skazu
Obrazy usadené hlboko v mysli
Pohli sa opačným smerom oproti pretočeným hodinkám
A cúvajú stále dopredu
Mlčky kričia do zavretých uší
Jediné slovo
Minulosť
Spomienky v neviditeľných obrazcoch
Maľujú na papier bielou farbou
Úsmevy v našich bezstarostných tvárach
Bez pier
A saténová pohovka
Príjemne horí
Zmrznutou láskou zľadovatelou
Ktorá zavrela svoje brány
Iba jemný vánok vráža do pootvorenej škáročky
Hľadí a nakúka
Cez zavretý múr
S obrovským kľúčom v zámku
A ja hľadám koniec vo večnosti
Nastavujúc vetru tvár
A tie stratené obrazy minulosti
Žiadny maliar viac neprednesie
Oko neochutná
Slnko neodnesie
Dusí ma!
Predstava
Že čas sa vydal
Po vzore hodiniek
Aj tak je všetko len PSYCH...
23. dubna 2012 v 16:43 | Werwolfin
|
Tak, ako tak...len tak-tak.
Lebo to má na seba náväznosť.
Tak ja sa vám teda priznám...
Okrem toho, že mi krachujú nápady na básne a jediná "poviedka", ktorú napíšem, je jeden riadok do zošítka, kde sa snažím písať "V tieni strachu"... tak dnes som bola u pani psychologičky. Nakreslila som jej stromček (na detaily neostal čas!!!) a potom chcela odo mňa aj postavičku, tak som jej nakreslila postavičku (triasla sa mi pri tom ruka, bola som nervózna, ja som hrozná detailistka a nechcela som štyri hodiny kresliť). Potom sa ma pýtala na rodičov a sestru a na moje záľuby a na školu... na všetko možné i nemožné.
Nakoniec usúdila, že by bolo dobré, keby navštívim psychiatra.
Asi toľko v krátkosti.
Snáď tvorivá kríza pominie a ja zas oživím tento blog... Je mi ho úprimne ľúto a hlavne mi je ľúto toho, že posledný komentár tu bol udelený pred šiestimi dňami.
Hanba.
Veta dňa: "Bola si už niekedy hospitalizovaná na psychiatrii?"
Odpoveď dňa: "Nie."
Záblesk hlavou dňa (po vete dňa): ,Snáď ma tam nechcete poslať?!´
